Blchy sú považované za jedny z najlepších skokanov prírody. S dĺžkou tela len dva alebo tri milimetre dokážu skočiť dobrého pol metra, čo je približne dvestokrát viac ako ich dĺžka tela. Je to prvýkrát, čo sa robot priblížil k takémuto obrovskému skoku. Vedci už desaťročia vyvíjajú roboty, ktoré napodobňujú alebo sa aspoň inšpirujú technikami skákania v prírode. U zvierat je maximálna výška skoku obmedzená silou, ktorú svaly dokážu vyvinúť pri odraze. Na druhej strane, výšku skoku robota možno zvýšiť použitím rotačného motora, ktorý ukladá energiu.
Americkí výskumníci vyvinuli malý prototyp, ktorý váži menej ako 14 gramov a má malý motor v kombinácii s hnacou pružinou. Skladá sa z 2 oblúkov z uhlíkových vlákien, ktoré sú ohnuté gumičkami. Tieto pásy sú zase pripojené k motorizovanému vretenu.
Zariadenie je vysoké 30 centimetrov a dokáže sa prudko odraziť a potom opäť narovnať. To by mohlo byť užitočné aj vo vesmíre.
Tím inžinierov z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare navrhol robota, ktorý sa dokáže katapultovať do výšky viac ako 30 metrov. To je viac ako 100-násobok jeho vlastnej veľkosti. Podľa autorov štúdie je teda tento robot lepší ako iné známe skákacie roboty. Okrem schopnosti skákať je zvláštnosťou robota aj to, že sa po pristátí dokáže sám postaviť a pokračovať v skákaní.
Robot pozostáva z motora, ktorý ťahá za lano a napína pružinu. Okrem toho sú štyri oblúky spojené s krytom motora v hornej časti a navzájom v dolnej časti. Slúžia ako prídavné pružiny. Keď sa povrázok uvoľní, uvoľní sa aj pružina a vonkajšie oblúky a robot doslova vyletí hore. Keď robot opäť pristane, motor opäť potiahne strunu, čím sa vytvorí napätie a oblúky sa opäť ohnú. Výsledok: robot sa opäť postaví na nohy.
Tým sa kalifornský robot jasne odlišuje od ostatných skákajúcich robotov. Výskumníci doteraz napodobňovali pohyby zvierat pomocou podobných skákacích strojov. Živé bytosti sú však limitované výkonom svojich svalov vo výške skoku. Naopak, umelé zdroje dokážu uskladniť a uvoľniť podstatne viac energie.
Skákajúci robot, ktorý váži len 30 gramov, zrýchli ako šíp za deväť mikrosekúnd na rýchlosť 28 metrov za sekundu. Dosahuje maximálnu výšku takmer 33 metrov. Po páde na zem mohli byť luky znovu napnuté elektromotorom na ďalší skok. Počas skoku robot premenil dobrých 1000 joulov špecifickej energie na kilogram. Pre porovnanie, najúčinnejšie skákacie roboty v prírode dosahujú špecifickú energiu maximálne 170 joulov na kilogram.
Takéto skákacie roboty sa môžu v budúcnosti používať na expedície naprieč krajinou alebo dokonca na misie na Mesiac. Roboty tiež môžu ľahšie prekonávať prekážky a dokonca fotografovať zem pod sebou, čo bolo predtým možné len s lietajúcimi dronmi. Tento princíp by mohol byť užitočný aj pri cestovaní do vesmíru. Výskumníci vypočítali, že pri zodpovedajúcej nižšej gravitácii by si mal robot na Mesiaci počínať ešte lepšie: môže dosiahnuť výšku až 125 metrov, pričom výrobok postúpi o pol kilometra.
