Sú to roboty, ktoré dokážu komunikovať a spolupracovať s ľuďmi. Musia byť tiež schopné budovať sociálne vzťahy a prispôsobovať sa svojmu prostrediu. Sociálne roboty sú tiež schopné celoživotného vzdelávania a integrácie nových skúseností do svojej interakcie so svetom alebo do svojho pohľadu na svet. Okrem toho by mali byť interakcie s ľuďmi navrhnuté tak, aby boli pre ľudí čo najpríjemnejšie a najjednoduchšie. Správanie robota by preto malo byť čo najrealistickejšie, aby ho ľudia dokázali prečítať. S výnimkou celoživotného učenia a nahromadeného chápania sveta je väčšina požiadaviek už splnená.
V súčasnosti však došlo k veľkému pokroku v učení. Hlboké učenie je metóda, ktorá v podstate simuluje fungovanie mozgu a dokáže sama rozpoznávať vzory. V súčasnosti takéto rozpoznávanie funguje len v špecifických aplikáciách, ale umelá inteligencia sa môže sama zlepšovať.
Mimochodom, robot, ktorý komunikuje len s inými robotmi, nie je sociálny robot. Sociálny prvok sa týka len ľudí a komunikácie s nimi. Mnoho ľudí je stále skeptických voči interakcii s robotmi práve kvôli tomu, ako sú vykresľovaní v médiách. Ale aj v súčasnosti, vďaka hlasovým asistentom, sa čoraz viac rozprávame aj so zariadeniami. Sociálne roboty sú ďalším krokom, pretože dokážu konať aj proaktívne.
Zadania
Úlohy sociálnych robotov sú rôznorodé. Môžu sa používať na školenia, teleprezenciu, komunikáciu alebo zákaznícky servis. Pomáhajú pri učení tým, že poskytujú zábavný a rôznorodý spôsob precvičovania a osvojovania si nových zručností. Teleprezencia znamená, že môžu byť fyzickým zástupcom účastníka stretnutia. Robí sa to pomocou obrazovky, na ktorej je vidieť účastníka. Využitím kamery môže vidieť svojich kolegov alebo partnerov na obrazovke, rovnako ako pri bežnom videohovore. Ovládacia funkcia umožňuje robotovi pohybovať sa po miestnosti ako človek.
Ako spoločník poskytuje robot predovšetkým emocionálnu podporu. Zahŕňa najmä starších ľudí alebo ľudí so zdravotným postihnutím. Roboty nenahrádzajú osobnú starostlivosť, ale skôr poskytujú dodatočnú podporu. Poskytuje ošetrovateľom viac času, aby mohli lepšie reagovať na potreby svojich pacientov. Na druhej strane, v oblasti služieb zákazníkom môžu sociálne roboty poskytovať potenciálnym zákazníkom informácie o produktoch a službách.
Príklady robotov
HitchBOT je malý kanadský robot, ktorý bol navrhnutý na stopovanie. Bol prepravený z jedného pobrežia na druhé (2013). Potom sa to isté urobilo v Nemecku a Holandsku s novým modelom (2015). Ten istý model mal potom stopovať po USA. Bohužiaľ, vo Filadelfii mu bola odrezaná hlava. Hlava sa nikdy nenašla. Cieľom experimentu bolo dozvedieť sa viac o tom, ako ľudia komunikujú s robotmi, a položiť si otázku: "Môžu roboty dôverovať ľuďom?" Keďže robot nemohol chodiť, musel pomocou komunikácie presvedčiť ľudí, aby ho zdvihli do stroja a nechali na konci na mieste, kde ho môže vyzdvihnúť niekto nový. Napriek dekapitácii HitchBOTa vynálezcovia dospeli k záveru, že roboty môžu ľuďom dôverovať.
Paro
Paro je tiež sociálny robot, hoci si to na prvý pohľad nemusíte uvedomiť. Vyzerá ako malý tuleň. Tento robot z Japonska je vraj založený na mláďati kanadského tuleňa harpyho. Vďaka jeho veľkým očiam a mäkkej srsti vyzerá celkom prirodzene a rozkošne. Vývoj Paro sa začal začiatkom 90. rokov a verejnosti bol prvýkrát predstavený v roku 2001. Má sa používať predovšetkým pri práci so staršími ľuďmi, ktorí trpia demenciou, ako aj v iných situáciách, keď je ťažké umiestniť zvieratá ako podporu pre ľudí.
Robot je schopný učiť sa; pri každom pohladení si pamätá, ktorá z jeho činností viedla k tejto "odmene". Tieto činnosti sa potom snaží vykonávať častejšie, aby uspokojil svojho majiteľa. To, ako pacienti komunikujú s Parom, môže ošetrovateľom a terapeutom poskytnúť informácie o ich duševnom stave. Na robota sa však vzťahuje aj kritika. Niektorí vedci sa obávajú, že Paro môže niektorým pacientom nahradiť vzťahy so skutočnými ľuďmi.
Kismet
Kismet je hlava robota vyvinutého na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) v 90. rokoch 20. storočia. Dr. Cynthia vynašla Kismet ako experiment. Mal byť schopný čítať a odrážať alebo napodobňovať ľudské emócie. Názov Kismet pochádza z tureckého jazyka a znamená osud alebo šťastie. Aby Kismet porozumel ľuďom a ich pocitom, je vybavený senzormi, ktoré mu umožňujú počuť, vidieť a pochopiť svoju polohu v priestore. Dokáže napodobňovať výrazy tváre pohybom očí, obočia, viečok, úst, čeľuste a hlavy.
Robot je špeciálne naprogramovaný tak, aby rozumel reči určenej malým deťom. Dokáže špecificky rozlíšiť päť rôznych typov reči: Schválenie, Zákaz, Pozornosť, Útecha a Neutrálne. Robot dokáže určiť a klasifikovať aj výšku a hlasitosť hlasu. Kismet však dokáže nielen napodobňovať a rozumieť výrazom tváre, ale aj reagovať. Jeho odpovede však pripomínajú detské bľabotanie a sú náročné na pochopenie.
Tico
Tico je tiež sociálny robot. Je určený na pomoc učiteľom pri vyučovaní a na podujatiach. Tico bol vytvorený v roku 2007 spoločnosťou Treelogic, v súčasnosti ho vyrába spoločnosť Adele Robots, ktorá má päť zamestnancov a pochádza zo Španielska. Bol už testovaný v supermarketoch a školách a dokáže bez problémov viesť ľudskú konverzáciu. Okrem toho sa už testoval aj v školách a do vyučovania sa viac zapojili aj mlčiaci študenti. Na rozdiel od HitchBOT a Kismet je Tico k dispozícii na zakúpenie od roku 2010. Má senzory a lasery, ktoré mu pomáhajú rozpoznať prekážky v miestnosti. Má aj kameru na skenovanie tvárí a QR kódov.
